Služby pre zákazníkov:
+421 2 4497 0191

DuoGen - Antioxidanty

Kyselina DL - α – lipoová je prirodzený telesný produkt, ktorý v tele plní veľa funkcií. Za jej najvýznamnejšiu funkciu sa považuje schopnosť neutralizovať všetky toxické splodiny metabolizmu, aj toxíny prijaté zo stravy či životného prostredia a schopnosť recyklovať ďalšie kľúčové antioxidanty, napr. vitamíny C a E, koenzým Q10, glutation, atď. Rovnako má schopnosť odstraňovať z tela ťažké kovy, podieľa sa na tvorbe energie a regulácii metabolických procesov.

EGCG spolu s ďalšími polyfenolmi nie len účinne pomáha neutralizovať voľné radikály, ale súčasne prispieva na zachovanie normálneho krvného tlaku a normálnej hladiny cukrov a tukov v krvi.

Antioxidanty a zdravie

Život je ako plameň sviečky, s antioxidantami horí jasnejšie a lepšie. (citát Williama Regelsona – významného lekára, vedca a pedagóga).

Pred 60-timi rokmi zverejnil americký biochemik Denham Harman tézu v odbornej tlači, že voľné radikály spôsobujú predčasné starnutie. Pôvodne pracoval ako vedúci výskumník v laboratóriách firmy Shell a jeho úlohou bolo nájsť spoľahlivé riešenia ochrany motorových olejov pred oxidáciou a takto predĺžiť ich použiteľnosť. Počas výskumov objavil celý rad látok s antioxidačnými účinkami. Neskôr obdobne preukázal pôsobenie voľných radikálov – oxidantov a antioxidantov v ľudskom tele.

O 30 rokov neskôr jeho nasledovník – profesor Lester Packer postupne objavoval systémovú úlohu antioxidantov pri ochrane telesných tkanív pred deštrukciou oxidačnými splodinami. V živých organizmoch, vrátane človeka, zákonite vznikajú oxidačné splodiny najmä ako vedľajší produkt tvorby energie, ale aj ako reakcia na určité látky prijaté stravou alebo z okolitého prostredia. Schopnosťou tela je produkcia viac ako 20 rôznych antioxidantov, ktorými sa chráni pred účinkom oxidačných splodín. Bohužiaľ vnútorný antioxidačný systém ľudského tela nie je schopný vyprodukovať všetky potrebné antioxidanty v rámci svojej obranyschopnosti. Tie je nutné doplňovať zo stravy. Patria k nim najmä vitamíny C a E, polyfenoly a flavonoidy.

Ústrednou hnaciou silou ľudského antioxidačného systému sú kyselina alfa lipoová, glutation, vitamíny C a E a koenzým Q 10. Osobitnú úlohu pri ochrane zdravia hrá kyselina alfa lipoová. Žiadna iná látka nemá tak široký záber účinkov. Reaktivuje všetky ostatné antioxidanty, čím im prepožičiava dlhšiu dobu účinku. Ako jediná dokáže deaktivovať tie najsilnejšie voľné radikály. Ako jediná má prístup do všetkých telesných tkanív a do vnútra buniek. Má schopnosť blokovať gény, ktoré môžu spustiť rakovinotvorný proces. V neposlednej rade na seba nadväzuje ťažké kovy a ďalšie toxické splodiny a odvádza ich preč z tela. A nie len to. Zároveň zvyšuje aktivitu ďalších deoxidačných enzýmov.

Zaujímavosti o kyseline alfa lipoovej

Pred 80-timi rokmi ju v zemiakoch objavili americkí chemici.

Od roku 1951 sa objavu venoval biochemik Leser Reed, ktorý zistil, že túto látku potrebujú pre život všetky živé organizmy od baktérii po človeka. Dostala status vitamínu B13. Neskôr vyšlo najavo, že si ju každý organizmus dokáže vyrábať sám. Na základe klinických štúdii v Nemecku sa kyselina alfa lipoová od roku 1959 stala liekom diabetickej polyneuropatie. V rokoch 1972 – 75 lekári s pomocou kyseliny alfa lipoovej postupne zachránili životy 40-tim ľuďom otráveným muchotrávkou.

V roku 1986, po jadrovej havárii v Černobyle, bola kyselina alfa lipoová podávaná ľuďom v najviac zasiahnutej oblasti, aby zmiernila negatívny zdravotný dopad radiácie.

Od roku 1988 prišlo v celosvetovom meradle k bezprecedentnému záujmu o štúdium kyseliny alfa lipoovej. Vedúcou osobnosťou výskumu sa stal prof. Lester Packer z Kalifornskej univerzity, ktorý okrem iného popísal mechanizmy, akými kyselina alfa lipoová chráni mozog, srdce, pečeň a zrak pred degeneratívnymi zmenami.

V roku 2001 uviedla kyselinu alfa lipoovú ako výživový doplnok na český a slovenský trh spoločnosť Brainway Inc.

Ľudské telo vyrába kyselinu alfa lipoovú z kyseliny oktánovej v pečeni.

Kyselina alfa lipoová je prakticky obsiahnutá v každej potravine, avšak vo veľmi malom množstve. O niečo významnejšie množstvo je obsiahnuté v zemiakoch, špenáte, brokolici a vnútornostiach – mozgu, srdci, pečeni a ľadvinách. Príjem zo stravy viac-menej predstavuje iba jedno percento množstva, ktoré dospelý človek potrebuje na zachovanie dobrého zdravia.

Čo sú voľné radikály (oxidanty)?

Ide o zlúčeniny kyslíku a dusíku v plynnom skupenstve, ktoré sú chemicky nestabilné. Vyskytujú sa ako vo vonkajšom prostredí, tak aj v organizme všetkých živých bytostí. Majú schopnosť získať stabilitu tým, že odoberú atómom živých buniek elektróny a tým ich nenávratne poškodia. Vyvolávajú reťazovú reakciu, ktorú môžu zastaviť iba antioxidanty. Najbežnejším voľným radikálom v ľudskom tele sú oxid dusnatý a peroxidy. Tie majú do istej miery aj vysoko pozitívnu úlohu. Oxid dusnatý reguluje priechodnosť ciev a peroxidy slúžia na likvidáciu celej rady druhov choroboplodných zárodkov v rámci imunitnej reakcie. Naopak superoxid a hydroxyl sú extrémne silné oxidanty a v tele žiadnu pozitívnu úlohu nemajú. Väčšinou vznikajú dôsledkom pôsobenia toxických chemikálii alebo ionizujúceho žiarenia na ľudský organizmus.

Čo sú antioxidanty?

Tak sa označujú všetky látky, ktoré majú schopnosť deaktivovať voľné radikály, čiže oxidanty. Vôbec to ale neznamená, že antioxidačný účinok je jedinou alebo najvýznamnejšou vlastnosťou týchto látok. Napríklad vitamín C je kľúčový antioxidant, avšak súčasne pôsobí ako sprostredkovateľ tvorby kolagénu a ďalších biekovín. Polyfenoly z čajovníka patria medzi silné antioxidanty, ale taktiež regulujú hladinu cukrov a tukov v krvi, ovplyvňujú početné metabolické procesy a napomáhajú znižovaniu hmotnosti.

Dodnes poznáme viac ako 1000 látok s antioxidačným účinkom, prevažná väčšina z nich sa vyskytuje v rastlinách. Významne sa odlišujú silou a aj chemickou stavbou, v dôsledku čoho majú rozdielnu schopnosť preniknúť do cieľových tkanív a chrániť ich.

Čo je oxidatívny stres?

Pokiaľ v tele príde k nerovnováhe medzi oxidantmi a antioxidantmi v prospech oxidantov, hovoríme o oxidatívnom strese. Je to stav, v ktorom prichádza k priebežnému poškodzovaniu najrôznejších tkanív. Čím je skóre oxidačného stresu vyššie, tým je závažnejší zdravotný stav. Hraničné hodnoty oxidačného stresu sú spojené s terminálnym štádiom rakoviny aj cukrovky. Českí vedci ako prvý preukázali spojitosť medzi oxidatívnym stresom a neplodnosťou mužov až v 50 percentách prípadov. Po šiestich týždňoch podávania antioxidantu lykopén miera oxidatívneho stresu významne poklesla a plodnosť sa obnovila. Mieru oxidatívneho stresu je možné zistiť niekoľkými laboratórnymi metódami, najčastejšie však chemickým rozborom moču. Pre posúdenie zdravotného stavu sa overenie miery oxidatívneho stresu vykonáva skôr výnimočne, pretože výsledok ukazuje priemernú hodnotu stresu, zatiaľ čo v konkrétnom chorom orgáne môže byť miera stresu oveľa vyššia.

Antioxidačný status potravy

Vedci vyvinuli niekoľko metód, prostredníctvom ktorých je možné získať údaj o antioxidačnom účinku jednotlivých látok, aj jednotlivých produktov. V súčasnosti sa prevažne používa test ORAC (z angl. oxygen radical absorbance capacity). Z domáceho ovocia má najvyššiu hodnotu v tomto teste jahoda, z cudzokrajného nasledujú plody palmy açai.  Jednoznačná preferencia potravín s vysokým skóre ORAC nie je správne, pretože im môžu chýbať niektoré iné dôležité živiny, najčastejšie mikroprvky.

Blog

Produkt bol pridaný do košíka.
Zobraziť košík
Pokračovať v nákupe